Viac ako jeden dôvod na úsmev Existuje naozaj omnoho viac dôvodov, ako len 1. apríl, ktoré nás môžu v tomto mesiaci rozosmiať a obveseliť. Vedeli ste napríklad, že v apríli oslavujeme aj medzinárodné dni zábavy v práci, detskej knihy, žonglovania či tanca? A čo tie svetovo oslavované aprílové dni ako deň zdravia, umenia či deň tučniakov? Ak Vás už iba tento zoznam viedol k pousmiatiu, možno oceníte niekoľko tipov a návodov ako vyčarovať úsmev na tvárach svojich žiakov a žiačok nielen počas apríla?
Humor do školy jednoducho patrí. Už etnograf P. Woods[1], ktorý realizoval dlhodobé terénne výskumy v prostredí školy, označil humor a smiech za „protilátku“ k pôsobeniu školy. Hovorí o ňom ako o istom druhu úniku, cez ktorý je transformovaná školská realita tak, aby jej prežívanie bolo pre všetkých aktérov školského života príjemnejšie.
Prečo má mať teda humor svoje miesto v škole? Podľa profesora R. A. Berka[2] existuje najmenej tucet dôvodov:
- zlepšuje celkové psychické fungovanie,
- znižuje negatívne emocionálne dôsledky stresu, úzkosti a napätia,
- znižuje úzkosť z testov a zlepšuje výkon,
- zvyšuje kreativitu,
- uľahčuje komunikáciu,
- vzbudzuje pozornosť a angažovanosť,
- zdokonaľuje porozumenie, uchovávanie a vybavovanie z pamäte,
- zlepšuje riešenie problémov,
- uvoľňuje,
- podporuje otvorenosť,
- skvalitňuje vzťah učiteľov a učiteliek a ich žiakov a žiačok a tiež
- povzbudzuje pozitívnu náladu a vytvára spolupracujúcu atmosféra v triede.
R. A. Berk zdôrazňuje, že nejde o rozprávanie vtipov či náhodné dianie prinášajúce zábavu na vyučovaní. Ak má byť v školskej triede humor využitý pre učenie, je potrebné ho považovať za vyučovací nástroj, ktorý je systematicky plánovaný a jeho začlenenie do hodín je premyslené.[3] Aj samotní žiaci a žiačky považujú za jednu z dôležitých učiteľských charakteristík práve zmysel pre humor. Ak sa teda rozhodnete pre jeho využitie, zvýšite nielen svoju dôveryhodnosť, sympatiu či profesionálny imidž ale zároveň i zefektívnite svoju výučbu.[4] Použitie humoru je možné prakticky na všetkých vzdelávacích stupňoch, od materskej školy až po univerzitu a vo všetkých predmetoch, či už ide o jazyky, matematiku alebo psychológiu. A. J. Blackmore[5] tvrdí, že sa s väčšou pravdepodobnosťou naučíme viac a viac si aj zapamätáme, ak sme šťastní a cítime sa bezpečne – a práve humor k tomu môže v školskej triede výrazne napomôcť.
Existuje mnoho techník, ktoré možno využiť. Profesor R. A. Berk[6], ktorého sme spomínali už vyššie, výskumne overoval účinnosť rôznych stratégií využívania humoru ako vyučovacieho nástroja. Zameriaval sa napríklad na vtipy, scénky a dramatizácie, spontánny humor, vtipné otázky, príklady či humorne ladený výučbový materiál. Zistil, že takéto techniky boli vnímané ako veľmi či mimoriadne účinné pri znižovaní úzkosti, uľahčovaní učenia a zvyšovaní výkonnosti. Prinášame teda niekoľko tipov spolu s ukážkami ich využitia v rámci tém sociálnej psychológie. Všetky tieto techniky majú obrovský potenciál rozosmiať a umožňujú spojenie s veľmi rozmanitým obsahom vyučovacích hodín. Aplikovať ich možno v online i offline prostredí, rovnako ako v hybridnej forme výučby.
(1) ANEKDOTY sú zrejme tým najbežnejším a najčastejšie využívaným prostriedkom. Ide spravidla o krátke zábavné príbehy, ktoré sa viažu na vyučovanú tému a buď sa udiali osobám, o ktorých vyučujeme (napr. historické, spisovateľské, vedecké postavy) alebo sú spojené s nejakou konkrétnou udalosťou (spoločenskou, politickou, historickou a pod.) či, a to treba zvážiť, priamo súvisia so životom učiteľa/učiteľky. Posledný typ anekdot môže napomôcť efektívne zbúrať bariéry medzi triedou a učiteľom/učiteľkou a zároveň ukázať, že aj učiteľom a učiteľkám sa stávajú „vtipné, neočakávané a zaujímavé veci“ a majú svoje osobné životy. Po príklady anekdot v sociálnej psychológii nemusíme chodiť naozaj ďaleko. Zaujímavé sú najmä tie spojené s významnými sociálno-psychologickými experimentmi 20. storočia, ako Festingerov výskum kognitívnej disonancie v sekte Seekers alebo príbehy týkajúce sa Zimbardovho Standfordského väzenského experimentu. Mnoho informácií v takejto podobe poskytuje napríklad kniha Lauren Slaterovej Pandořina skřínka.
Ako konkrétny príklad však použijeme menej známu anekdotu spojenú s históriou a vznikom sociálnej psychológie a päťzväzkovou monografiou o živote poľských emigrantov v Amerike: The Polish Peasant in Europe and America (Poľský roľník v Európe a Amerike), ktorú napísal William Isaac Thomas spolu s Florianom Znanieckim. Táto anekdota totiž pomáha nahliadnuť do práce výskumníkov na začiatku dvadsiateho storočia, ale tiež poukazuje na špecifické výskumné metódy využívané sociálnou psychológiou.
Pri písaní tejto práce použili nové metódy výskumu a analyzovali osobné dokumenty, ako autobiografie, listy alebo memoáre, vďaka ktorým mohli spoznať subjektívne dojmy skúmaných osôb. A ako sa k nim dostali? Hovorí sa, že W. I. Thomasa jedného dňa počas prechádzky takmer trafil balíček vyhodený z okna na ulicu. Keď ho otvoril, zistil, že ide o listy, ktoré prichádzali do Chicaga z Poľska. Jeho obsah ho natoľko zaujal, že dokonca uverejnil v novinách v poľskom jazyku inzeráty, v ktorých ponúkal 10-20 centov za takéto dopisy. Tie neskôr analyzoval.
(2) KVÍZY s otázkami ponúkajúcimi výber z rôznych, často veľmi vtipných odpovedí, spĺňajú hneď niekoľko cieľov. Okrem pobavenia pomáhajú preveriť vedomosti a ak pridáme moment súťaživosti, rozhodne rozprúdia život v skupine. Využiť pre ich vytvorenie môžete aj mnohé z dostupných aplikácií, napr. Google Forms alebo MS Forms, Mentimeter alebo Kahoot! Pozrite sa niekoľko príkladov takýchto otázok v sociálnej psychológii:
Otázka 1: Ak dieťa v materskej škole opakuje po spolužiakovi/spolužiačke neslušné slová, ide o formu sociálneho učenia, ktorú nazývame:
a, podmieňovaním
b, podliezaním
c, imitáciou
d, demonštráciou
e, identifikáciou
f, nočnou morou rodičov
Otázka 2: Čo vyjadruje pojem sociálny status?
a, náplň činností, ktoré v skupine jednotlivec realizuje
b, súčasný stav danej osoby na sociálnych sieťach
c, miesto člena v skupine v termínoch prestíže, významu a hodnoty pre skupinu
d, súbor očakávaní, týkajúcich sa správania jednotlivca spätého s istou pozíciou v skupine
Otázka 3: Súhlasnosť zmýšľania jednotlivých osôb v skupine s mienkou ostatných v skupine sa jedným slovom nazýva:
a, kompatibilita
b, komodita
c, konformita
d, konvergencia
e, uniformita
f, konfrontácia
g, kombinatorika
(3) HRY sú skvelým prostriedkom na navodenie momentov podporujúcich učenie. Oživujú a dodávajú elán a nadšenie, prinášajú tiež zábavu, radosť, humor, pohodu, čo je i dôvod, prečo ich uvádzame aj v tomto zozname. Skúste sa zamyslieť a použiť humor napríklad pri rozdeľovaní triedy do skupín (príklady v e-booku ROZ-DE-ĽO-VAČ-KY) alebo využite špecifický typ hier, ktoré sú označované ako rozohrievačky alebo energizéry. Tieto prinášajú uvoľnenie a rozptýlenie počas tých momentov vyučovania, ktoré sú časovo dlhé, náročné na zvládnutie alebo v útlmových častiach dňa. Inšpiráciu nájdete aj v jednom z našich najnovších e-bookov s názvom NAŠTARTUJ SA. Na webe tiež možno nájsť príklady rôznych modifikácií známych hier (napr. hry Dobble) či ich online verziu (využite napríklad kocky plné príbehov odstupné na online platforme storygen).
(4) FOTOGRAFIE, OBRÁZKY A OBRÁZKOVÉ VTIPY (tzv. internetové meme či slangovo memečká) sú dostupné na rôznych online platformách ale možno ich i vytvárať pre potreby vyučovania. Môžete ich pre potreby svojej výučby vyrábať priamo Vy alebo zadať tento typ úlohy pre žiakov a žiačky. V oboch prípadoch je zábava určite zaručená. Okrem toho sa touto cestou žiaci a žiačky naučia identifikovať kľúčové témy a transformovať ich do „memečiek“ s istou pridanou hodnotou vedeckých a odborných poznatkov. Tento typ úlohy rozvíja ich kritické myslenie, vedeckú gramotnosť či schopnosť aplikovať poznatky naučené v škole na každodenný život. Príklady obrázkových vtipov: 
(5) VIDEÁ, či už ide o krátke videoklipy komerčnej alebo privátnej povahy alebo ukážky z filmov, napomáhajú vytvoriť silné momenty plné zábavy a zároveň poučného obsahu. Môžete využiť tie existujúce alebo si dokonca vytvoriť svoje vlastné. Základom je však dobrá príprava zabezpečujúca plné fungovanie a plynulosť po spustení videa.
Tému spolupráce možno napríklad demonštrovať na dvoch vtipných animovaných reklamách belgického poskytovateľa verejnej dopravy (jedno dokonca s tučniakmi, čím možno osláviť svetový deň tučniakov). Skupina dostane zadanie s úlohami, ktoré po zhliadnutí videa vypracuje, napr. Vytvorte na základe videného vlastnú definíciu spolupráce. Uveďte príklady z bežného života, v ktorých je spolupráca rovnako nevyhnutná „pre prežitie“ ako tomu bolo vo videách. Skúste nájsť nejaký príklad zo školského života.
DE LIJN: Mravce porazia mravenčiara (0:32), dostupné na: http://www.tvspoty.cz/de-lijn-mravenci-a-mravenecnik/
DE LIJN: Tučniaci na kryhe porazia žraloka (0:31), dostupné na: http://www.tvspoty.cz/de-lijn-chytra-doprava/
Ako bonus odporúčame krásne video Nešťastný chlapec stretol šťastné dievča Michaela Bidingera a Michelle Kwon s dĺžkou trvania 3:52, ktoré ukazuje odlišný pohľad (pozitívny a negatívny) na sociálnu realitu dvoch mladých ľudí.
Na záver je dôležité zdôrazniť, že i využitie humoru vo vyučovaní je súčasťou učiteľského majstrovstva, ktoré nie každý ovláda na jednotku. Treba byť preto dostatočne kritický k svojim kompetenciám v tejto oblasti a zároveň senzitívny a vnímavý k obsahu, ktorý na hodiny s cieľom pobaviť prinášate. Zámerom je smiať sa so žiakmi a žiačkami, a nie na nich. Humor má byť pomocníkom, nie zbraňou. Istotu prinášajú kultúrne neutrálne témy založené na univerzálnom, spoločnom a všeobecnom základe, ktoré nie sú špecifické pre konkrétnu skupinu ľudí, krajinu či kultúru.
[1] Šeďová, K. (2013). Humor ve škole. Muni Press.
[2] Berk, R. A. (2014). “Last Professor Standing!”: PowerPoint Enables All. Faculty to Use Humor in Teaching. Journal of Faculty Development, 28(3), 81-87.
[3] Deiter, R. (2000). The use of humor as a teaching tool in the college classroom. NACTA Journal, 20-28.
[4] Garner, R. L. (2006). Humor in pedagogy: How ha-ha can lead to aha! College Teaching, 54(1), 177- 180.
[5] Blackmore, A. J. (2011). To Joke or not to Joke: Some Upper-Secondary Students‘ Perceptions and Experiences of Humour in the Classroom. University of Halmstad.
[6] Berk, R. A. (1996). Student ratings of 10 strategies for using humor in college teaching. Journal on Excellence in College Teaching, 7(3), 71–92.