… s deťmi treba hovoriť a netreba ho podceňovať a zľahčovať.

Jeseň je obdobie roka, ktoré v mnohých vyvoláva skôr negatívne emócie ako pozitívne. Jednou z nich je strach. Patrí k základným ľudským emóciám. Pomáha nám uvedomiť si rôzne riziká a ohrozenia. Hoci je bežnou súčasťou života, prílišné obavy nám život môžu komplikovať.

U detí sa prežívanie strachu v rôznych vývinových obdobiach mení. Veci a situácie, ktoré sú pre nich nové alebo iné, môžu vyvolávať obavy. V každom veku však dominuje iný objekt strachu. Preto je dôležité, aby sme ich obavám rozumeli a pomáhali im budovať pocit bezpečia a istoty. Napriek tomu, že sú detské “strachy” prirodzenou súčasťou ich vývinu, dlhodobé alebo intenzívne prežívanie týchto negatívnych emócií môže ovplyvniť psychické zdravie dieťaťa.

Dojčenský vek (cca do 1 roka) sa spája najmä so strachom z intenzívnych zvukov a cudzích ľudí. Okolo ôsmeho mesiaca, keď sa deti naučia rozoznávať tváre svojich blízkych, sú pre nich tváre nových ľudí často zdrojom obáv a pocitu ohrozenia.

Tento strach sa neskôr, vo veku batoľaťa (cca do 3 rokov), transformuje do tzv. separačnej úzkosti. Mnohé deti majú strach z odlúčenia od rodičov alebo iných blízkych osôb. U niektorých detí tento strach pretrváva až do predškolského veku.

Pre predškolský vek je typická fantázia a predstavivosť. Deti však často nedokážu odlíšiť realitu od predstavy, preto sa v tomto veku môžu báť rôznych imaginárnych príšer, zvierat, ale tiež tmy, tmavých kútov, hlasných zvukov, búrky a pod. V tomto veku sa tiež deťom častejšie snívajú sny, ktoré ich môžu vystrašiť.

S nástupom do školy je myslenie detí realistickejšie a aj ich strachy naberajú reálnu podobu. Strašidelné príšery pod posteľou postupne nahrádza strach z ohrození, o ktorých počuli alebo zažili vo svojom okolí: napr. zo zlých ľudí, násilia, prírodných a ekologických katastrof, vojen, choroby alebo smrti. K týmto strachom sa žiaľ často pridáva aj strach zo školy a školských situácií (skúšania, písomiek, odmietnutia spolužiakmi, zosmiešnenia, trestov za zlé výsledky a pod.).

Dospievanie so sebou prináša strach a úzkosť spojenú s utváraním vlastnej identity a sebaobrazu: strach zo zlyhania, odmietnutia, verejného vystupovania. Ale tiež všeobecnejšie z budúcnosti.

Ako môžeme deťom pomôcť naučiť sa so strachom pracovať?

  • Kým sú deti malé, odrážajú emócie dospelých, náš pokoj im pomôže upokojiť sa.
  • Upokojte ich, dajte im najavo, že ste tu pre nich, že ich ochránite.
  • Pomáhajte deťom budovať rituály, ktoré im dodávajú istotu.
  • Ak je dieťa úzkostnejšie, nevystavujte ho zbytočne situáciám a podnetom, ktoré vyvolávajú strach a úzkosť (horory, strašidelné kostýmy, strašenie a pod.).
  • Starším deťom umožnite, aby sa na rôzne výzvy, ktoré vyvolávajú strach a úzkosť mohli pripraviť, rozprávajte sa s nimi tom, ako tieto situácie prežívajú a čo im pomáha strach prekonať.

V školách sa stále častejšie stretávame s deťmi, ktoré netrpia len bežnými, pre vývin typickými obavami, ale prejavujú sa u nich známky úzkostných porúch. Zvážte konzultáciu s odborníkom, ak:

  • sú prejavy alebo objekt strachu neprimerané veku dieťaťa,
  • strach alebo úzkosť sa stávajú dominantnými emóciami, dieťa sa zriedkavo teší, prežíva radosť,
  • strach alebo úzkosť dieťaťu bráni zvládať bežné činnosti primerané veku (chodiť do školy, sústrediť sa na hru alebo učenie, spávať samo v izbe a pod.),
  • strach alebo úzkosť často sprevádzajú aj telesné prejavy ako bolesti hlavy, nevoľnosť a pod., ktoré nemajú inú príčinu.

Prečítajte si rozhovor s českou psychoterapeutkou Luciou Bělohlávkovou, ktorá vydala príručku pre deti a rodičov na pomoc pri zvládaní strachu a úzkosti pod názvom Jak přežít, když se často bojím.

Stiahnite si prehľad detských strachov v jednotlivých vývinových obdobiach ako infografiku.

Pridaj komentár