Niektorí učitelia zastávajú názor, že určité veci sa jednoducho treba naučiť naspamäť: násobilku, nepravidelné slovesá, hlavné mestá… Učenie „naspamäť“ ale nepatrí k tým najobľúbenejším a najzábavnejším. A mnohých žiakov takéto učenie odrádza a oberá o motiváciu. Ale aj učenie sa slovíčok, vzorcov alebo chemických prvkov si možno oživiť a spojiť so zábavou. Vyskúšajte napríklad logické skladačky (v angličtine sa týmto skladačkám hovorí „tarsia“, toto pôvodne talianske slovo označuje techniku, ktorou sa najmä v období renesancie zdobil nábytok, tzv. intarzovanie, vykladanie nábytku kúskami rôznych druhov dreva a slonoviny). Ide o veľmi jednoduchú hru, ktorá má pôvod vo vyučovaní matematiky a geometrie. Ľubovoľný mnohouholník sa rozdelí na rovnaké menšie útvary (obvykle trojuholníky alebo štvorce), ktoré sa rozstrihajú a úlohou žiakov je poskladať z nich pôvodný útvar. Fígeľ spočíva v tom, že na stranách menších trojuholníkov alebo štvorcov, ktoré ležia oproti sebe, sú dvojice informácií, ktoré k sebe patria: krajina a hlavné mesto, meno spisovateľa a názov diela a pod. Správne zložená skladačka tvorí požadovaný útvar a súčasne sú po okrajoch políčka prázdne a vo vnútri útvaru je oproti sebe vždy správna dvojica (resp. otázka a odpoveď).
Takéto skladačky možno použiť doma aj v škole na opakovanie najrôznejších tém a predmetov. Pridanou hodnotou cvičenia je, že využíva popri rozvoji pamäti aj vizualizovanie, manipuláciu s predmetmi a priestorové logické myslenie. Takéto zapojenie viacerých modalít pri učení je vhodné aj pre deti s miernejším stupňom vývinových porúch učenia a pozornosti.
Na riešení môžu žiaci pracovať samostatne, vo dvojiciach alebo v tímoch. Ako obmenu cvičenia možno napr. vo štvorici rozdať žiakom dieliky skladačky, hráči postupne dopĺňajú skladačku ako pri hre domino. Každý môže dopĺňať ďalší diel skladačky len vtedy, keď je na ťahu, cieľom hry je čo najskôr sa zbaviť všetkých dielikov.
Skladačky k rôznym predmetom a témam nájdete v členskej zóne v časti Metódy a aktivity.