Tipy pre učiteľky a učiteľov

Menej je viac alebo o tom, ako 1 + 1 = 3 (niekedy aj 4)

Prvý týždeň (v bratislavskom kraji prvé dva) bez kontaktnej formy výučby v školách je za nami. Prvotný šok z novej a neznámej situácie, ktorá za uplynulý čas priniesla mnoho neočakávaných zážitkov, ustupuje. Nastáva zhodnotenie toho, čo sa za minulý týždeň, dva udialo, podarilo alebo zlyhalo. Vydýchnutie. A opätovná mobilizácia všetkých síl, hľadanie riešení a možných alternatív, pretože nekončíme. Vyzerá to na pokračovanie. Každý nový týždeň však znamená i nový začiatok. Dá sa poučiť z toho, čo sa nepodarilo a dá sa zlepšovať…

Aj my chceme pomôcť, aby vás učenie stále bavilo a bavilo aj vašich žiakov a žiačky, aj keď sa nevidíte tvárou v tvár. Prinášame preto niekoľko dobrých rád.

1. MENEJ JE VIAC platí v tomto období dvojnásobne a nie náhodou je táto rada prvá. Nemožnosť vyučovať a byť s deťmi v triedy fyzicky nás zvádza (v dobrej snahe) k tomu všetko stihnúť, niekedy možno aj predbehnúť, no zároveň desí, že sa to nakoniec aj tak nestihne. Úloh, zadaní a cvičení je nakoniec naozaj veľa, a keď je niečoho veľa, stráca sa motivácia a chuť do takého kvanta sa vôbec pustiť a riešiť ho. Nesplnené úlohy stresujú dieťa, jeho rodičov a uzatvárajú sa ako kruh u vás. Čo tak pozrieť sa na učivo s nadhľadom a určiť si, čo je naozaj nevyhnutné (úroveň 1 = povinný základ pre všetkých), čo by bolo fajn ešte stihnúť (úroveň 2 = dobrovoľné) a čo môže potešiť a zabaviť (úroveň 3 = len pre fajnšmekrov).

2. Už to nie je one (wo)man show, ako keď učíme klasicky v triede. Momentálne sme v situácii divadelného predstavenia s veľkým hereckým obsadením, a výkony jednotlivcov dotvárajú celý jeho úspech. SPOLUPRÁCA JE NAJVIAC a je úplne na mieste. Ak každý učiteľ či učiteľka zadá obrovské množstvo úloh, ktoré deti nakoniec spravia a koľko z nich stihnú? Komunikujte spolu navzájom a pýtajte sa, ako to robia kolegovia a kolegyne, využívajte pri učení a nastavovaní úloh medzipredmetové vzťahy (jedna úloha môže byť úlohou na dva predmety), tvorte a odovzdávajte si svoje know-how… Bonusy z tohto bodu isto prinesú svoje ovocie aj v budúcnosti.

3. 1 + 1 = 3 a v niektorých prípadoch získame aj výsledok 4, 5 alebo 6, dokonca i väčšie čísla. Nesedí vám toto počítanie? Rozoberme si to na drobné. Prvá jednotka ste vy ako osoba, teda učiteľ/učiteľka, ktorá sa snaží dopracovať k nejakému výsledku spolu so svojim žiakom/žiačkou (to je tá druhá jednotka v rovnici). Prečo teda výsledok 3, 4 alebo 6? Čo v tej rovnici nie je vidieť, ale čo je v momentálnej situácii kľúčovou premennou, od ktorej v mnohom závisí výsledok vzdelávania? Viete? A možno by bolo správne spýtať sa nie ČO, ale KTO? Áno, sú to rodičia, starí rodičia, súrodenci, tety, ujovia… prosto všetci tí, ktorí momentálne trávia s deťmi ale i dospievajúcimi svoj čas a nahrádzajú učiteľské vedenie v domácom prostredí. Čím mladšie deti, tým viac pomoci zrejme potrebujú, to je jasné. Ale ani u starších detí či dospievajúcich netreba zabúdať na osoby, ktoré sú okolo nich. Plnia množstvo úloh, na ktoré neboli pripravení a ani pripravovaní – momentálne sú motivátormi, kreatívcami, plánovačmi, pripomínačmi, kontrolórmi, vysvetľovačmi, prehováračmi, požičiavačmi, vytváračmi… a to popri ich bežnej práci, ktorú robia častokrát na plný úväzok z domu či v tom horšom prípade odchádzajúc mimo domova. Nezabúdajte, že keď posielate úlohy a zadania deťom, posielate ich vlastne rodičom, ktorí ich musia deťom vysvetliť, dohliadnuť na nich, alebo minimálne požičať svoj notebook, na ktorom majú celý deň pracovať. Už nestačí vidieť iba dieťa, rovnica má skryté premenné. Robte teda veci čo najjednoduchšie, najjasnejšie, čo najviac umožňujúc samostatnosť dieťaťa.

4. POZNAJ SVOJHO PRIATEĽA – vyplýva z predchádzajúceho bodu. Ako dobre poznáte rodiny svojich žiakov a žiačok? Majú doma či tam, kde sa práve nachádzajú, internetové pripojenie, počítač, tlačiareň, dostatočne veľkú knižnicu či veci potrebné na splnenie vašich zadaní? Ako sa im darí splniť to, čo požadujete? A ako prežívajú toto obdobie? Pýtajte sa a komunikujte, to je jediná vhodná cesta ako sa o veciach dozvedieť, ako si urobiť jasno a ako sa pohnúť spoločne vpred. Nezabúdajte tiež podporovať komunikáciu z ich strany. Ideálne je tiež zaradiť aktivity prierezovej témy Sociálny a osobnostný rozvoj, ktoré môžu pomôcť deťom vyrovnať sa s aktuálnou situáciou.

5. NEJDE IBA O TO ČO, ALE AJ AKO. Tak, ako je táto situácia nová pre vás, je nová aj pre deti a ich rodičov. Nestačí vedieť čo sa treba naučiť a vypracovať, ale dôležité je myslieť i na otázku AKO. Okrem obsahových pokynov sa zamerajte aj na motiváciu detí k učeniu či na stratégie, akými si učivo na diaľku osvojujú. Ponúkajte návody, pomôcky, dávajte tipy, ako sa učiť. Využiť môžete aj tie, ktoré nájdete na našej webstránke

6. VYTVORTE V CHAOSE PORIADOK vopred stanovenými pravidlami a buďte veľmi jasný a jednoznačný. Posielajte všetky informácie raz za deň alebo raz za týždeň (v závislosti od preferencií cieľovej skupiny) v rovnakom čase v jednom ucelenom dokumente s presnými dátumami a pokynmi pre odovzdanie, s návodmi na postup práce, s časovými osami ukazujúcimi, kde sa momentálne nachádzate v učení a kam smerujete (príklady využitie časových osí nájdete aj v našom najnovšom e-booku), ale aj s informáciami o tom, čo robiť v prípade nejasností a otázok.

7. A nemenej podstatné na záver: DÝCHAJTE! ZACHOVAJTE POKOJ! Prepnite sa do optimistického módu a hľadajte v tejto situácii najmä to dobré. Nejde vám to? Tu je niekoľko tipov:

  • väčší priestor na seba a svoje „učiteľovanie“ (robte teraz to, čo ste vždy odkladali na neskôr),
  • zmena vyučovacieho štýlu (neštandardné situácie vyžadujú neštandardné riešenia, a tie sú teraz OK),
  • posúvanie vlastnej komfortnej zóny do neznáma (je to výzva, dobrodružstvo a obohatenie),
  • možnosť dostať sa k publikáciám, online hrám, aktivitám a portálom, ktoré bývajú inak platené, a ktoré ste si možno vždy túžili otestovať („škrečkujte“ a rozširujte svoju databázu nápadov, materiálov…),
  • príležitosť zistiť viac o deťoch, s ktorými pracujete a ich rodinách (kto sa najviac teší späť do školy?)….

A teraz Vy. Nájdete ešte aspoň dve pozitíva? Napíšte nám o nich a podeľte sa s ostatnými na našom facebooku.

Pridaj komentár